25/08/2026
🇵🇬 PAPUÁNSKY DENNÍK (3) - PAPUÁNSKA VYSOČINA 🇵🇬
Papuánska Vysočina je mimoriadne zaujímavý kút krajiny a rozhodne by ste ju mali vidieť na vlastné oči, ak budete cestovať v krajine akou je Papua Nová Guinea. Medzi Gorokou a Mt.Hagenom som strávil tri plné dni objavovaním. Dodnes žije vo Vysočine niekoľko stoviek kmeňov a je to mimoriadne exotická oblasť. Ako však vyzerá.
Približne polhodinu cesty od Goroky smerom na západ leží ubytovanie menom Asaro Mudmen Lodge. Samotný názov napovie, že ide o oblasť, ktorá je známa kmeňom Asaro, ktorí dostali prezývku „bahenní muži“. V ďalšom príspevku sa na nich pozrieme z blízka, pretože neodmysliteľne patria k papuánskej Vysočine. Ubytovanie je to jednoduché, ale čakal by tu niekto čosi iné? Zaujíma ma svet za jeho bránami a ten sa koncentruje na prašnej ploche, ktoré som nazval honosným názvom „námestie“. Akoby sa práve tu stretávala celá dedina. Nechodia sem preto, že by tu občas spali turisti, to oni neriešia, ale stretávajú sa tu pretože, je tu veľká plocha a dokonca malý drevených obchodík či niečo, čo by sa dalo označiť slovom krčma. Teda drevená chatrč, kde zvyknú predávať ovocné víno či betel. Nič viac totiž netreba. Zažil som tu dve rána a obe boli pomerne rušné. Ľudia sem prídu, sadnú si na zem a vytvoria niekoľko „krúžkov“. Jedna partia sedí a zhovára sa. Vedľajšia partia hrá karty a má vedľa seba naukladané drobné mince, ďalší majú mobilný telefón s nejakými hrami a tie hrajú za peniaze a poslednú partiu tvorí niekoľko mužov a tí chlastajú. Nepijú, ale chlastajú, pretože keď som sa k nim zatúlal ráno pred deviatou, už prichádzajú objatia, dlhé opilecké zvítania aj podávanie rúk. Niektorí z nich sú už ráno opití. Takto to tu je každé ráno. Bez vízie. Bez budúcnosti. V anonymnej dedine tu na papuánskej Vysočine sa žije iný život. Akoby bol bez východiska, no každý to fatalisticky berie, že inak sa to ani nedá. Pomedzi dospelých sa hrajú deti. Niektoré obuté, iné nie, tým najmenším tečú z nosa sople pripomínajúce cencúle a nejako sa o seba postarajú. Nie, nebudem všetkým krivdiť. Za tie dva dni človek stretne aj ľudí pracujúcich na políčkach, kde sa starajú o zeleninu, sladké zemiaky či iné drobnosti. Deti chodia k rieke pre vodu, len mužov viac zaujíma betel, než svet okolo nich. Zem je posiata červenými pľuvancami a keď si ich začnete všímať, sú naozaj všade. Včera, dnes a takto to tu bude aj zajtra.
Kúsok nad dedinou sa vyníma posvätná hora Gurupoka. Vidíte ju z mnohých miest, pretože ak sa na ňu zahľadíte, všimnete si biely kríž. Cesta nahor trvá možno 20-25 minút podľa toho, či budete fotiť alebo len kráčať. Najprv sa vinie cez dedinku s niekoľkými drevenými domami, potom okolo poľnohospodárskych políčok a napokon začne stúpať. Niekoľko detí sa pripojí a bosí cupitajú sem i tam okolo nás až na samotný vrchol. Toto je jedna z typických čŕt v tejto oblasti. Ak niekam idete, skôr či neskôr sa k vám niekto pripojí a nemusia to byť len deti. Tá zvedavosť je tu silnejšia a o chvíľku kráčate pokojne aj s desiatimi ľuďmi, ktorí nejdú nikam, respektíve idú tam, kde vy. Pohľad z Gurupoky je krásny. Všade okolo vás sa dvíhajú kopce, pod nimi údolia a čo je najhoršie, na mnohých miestach horia ohne, čo miestni ľudia pália všetko možné. Ak ste sa tešili, že sa v papuánskej Vysočine nadýchate čerstvého horského vzduchu, ste na omyle. Ovzdušie je lepšie snáď ešte aj v Port Moresby. Tu vám neustále do nosa udiera dym a najmä v okolí dediny ste s ním prakticky celý deň. Ale je tu krásne, to sa musí uznať.
Cesta medzi Gurupokou a dedinkou Mindima trvá asi dve hodiny, no krajina sa nezmení. Nie je tu za oknom nič dramatické, pretože sa človek prehupol len o pár desiatok kilometrov ďalej. Mindima je však väčšia dedina a tá je známa svojim „Skeleton Tribe“, teda „Kostlivcami“, no tiež sa tu dotknete dedinského života. Ľudia sa zgrupujú, no nie tak výrazne ako pod Gurupokou, kráčajú, niektorí s motykami, iní s mačetami a máte pocit, že tu niečo naozaj robia. Život je však aj tu mimoriadne jednoduchý. Ubytujem sa v Skeleton Lodge, v malých domčekoch, kde nie je okrem postele takmer vôbec nič. Nikto sem však za ubytovaním neprišiel a na izbe sa len spí. Vonku sa stále niečo deje, teda aspoň pri pohľade našinca, pretože aj to obyčajné vysedávanie je tu pre nás exotické. Betel však vládne aj tu. Ovládol každé jedno miesto, kam sa dostali ľudia.
Najbližšie sa pozrieme na niektoré kmene!
